Skip to content

Ako na laktačnú krízu a dojčenie bez stresu? Radí laktačná poradkyňa

Dojčenie sa často opisuje ako niečo krásne a prirodzené. Ako jedinečný čas blízkosti, keď má mama svoje bábätko v náručí a cíti silné puto, ktoré sa začalo vytvárať už v brušku.
Realita však býva občas o niečo zložitejšia. Začiatky dojčenia môžu byť náročné.

Katarína Bukviarová

pôrodná asistentka

1. Dojčenie sa často opisuje ako krásne, ale aj veľmi náročné obdobie. Aké sú najčastejšie krízy, ktoré mamičky zažívajú, a ako ich zvládnuť bez pocitu zlyhania?

Mamičky sa na začiatku môžu stretávať s menšími či väčšími ťažkosťami, napríklad:

  • únava matky po pôrode,
  • anatomické podmienky:
    • u ženy – ploché alebo vpáčené bradavky,
    • u dieťaťa – krátka podjazyková uzdička,
  • spavé dieťa, ktoré sa ťažšie prisáva na prsník,
  • vazospazmus (cievy v bradavke sa sťahujú, spôsobuje to ostrú bolesť a bledosť bradaviek),
  • nesprávna technika dojčenia môže spôsobiť trhliny (ragády), ktoré sú bolestivé a môžu byť zdrojom infekcie alebo zápalu prsníka,
  • neskorší nástup laktácie,
  • počiatočné naliatie prsníkov,
  • upchatý mliekovod.

Tieto problémy sa dajú riešiť už v pôrodnici za pomoci zdravotníckeho personálu a laktačnej konzultantky. Cieľom je pomôcť vám naštartovať dojčenie a posilniť vašu sebadôveru, že ste schopná postarať sa o svoje dieťatko.

Dôležité je naučiť vás správne polohy pri dojčení, správne priloženie dieťaťa k prsníku, reagovať na potreby dieťaťa a ukázať alternatívne spôsoby dokrmovania. Zároveň je potrebné dojčenie pozorovať, hodnotiť, riešiť problémy citlivo, bez tlaku a podporiť vašu emocionálnu pohodu.

LAKTAČNÉ KRÍZY

O laktačných krízach sa hovorí najmä v období, keď je dojčenie už rozbehnuté. Súvisia s obdobím zvýšeného rastu dieťaťa, tzv. rastovým šprintom.

Najčastejšie sa objavujú približne:

  • okolo 3. a 6. týždňa,
  • okolo 3. a 6. mesiaca veku dieťaťa.

Nemusí to však byť pravidlom. V tomto období môžete mať prechodne menej mlieka a dieťa sa častejšie dožaduje prsníka. Mama býva unavená a často aj frustrovaná. Niekedy preto siahne po umelom mlieku alebo dojčenie predčasne úplne vzdá.

Mamy, ktoré sú o tomto období poučené, vedia, že ide o prechodný stav. Trvá približne 2 – 3 dni.

Pomôcť môže:

  • častejšie prikladanie dieťaťa k prsníku, podľa jeho potreby,
  • stimulačné odsávanie mlieka,
  • laktačné čaje,
  • rebonding (ukladanie dieťatka len v plienočke na holý hrudník matky),
  • alternatívne dokrmovanie na prsníku.

Ak kríza do 3 dní neustúpi, je vhodné obrátiť sa na laktačnú konzultantku. Skontroluje techniku dojčenia, poradí so správnou polohou pri dojčení a pomôže vám nájsť riešenie.

Praktický tip: Na toto obdobie sa dá pripraviť. Matka si môže do zásoby zamraziť svoje odsaté materské mlieko a v prípade potreby ním dieťa dokŕmiť.

Prekonanie laktačnej krízy je často veľkým povzbudením pre ďalšie úspešné dojčenie.

2. Ak dojčenie zo začiatku nefunguje ideálne alebo je bolestivé, má zmysel pokračovať a hľadať pomoc? Kedy je správny čas obrátiť sa na laktačnú poradkyňu?

Dojčenie má veľmi veľa benefitov pre matku aj dieťa, preto určite má zmysel oň zabojovať.

Má zmysel pokračovať aj vtedy, keď sa na začiatku objavia ťažkosti. Niekedy sa môže po počiatočných „neúspechoch“ dojčenie krásne rozbehnúť.

Je však veľmi dôležité obrátiť sa na laktačnú konzultantku čo najskôr. Pomôže vám predísť mnohým komplikáciám alebo predčasnému ukončeniu dojčenia.

3. V čom je život mamy, ktorá dojčí, iný ako život mamy, ktorá nedojčí?

Život mamy, ktorá dojčí, sa môže v niektorých praktických veciach líšiť:

  • pre niektoré mamy je dojčenie prioritou,
  • niektoré dojčiť nemôžu zo zdravotných dôvodov,
  • iné sa rozhodnú nedojčiť z osobných dôvodov (škola, zamestnanie…), prípadne po negatívnej skúsenosti z predošlého tehotenstva alebo pôrodu.

Napriek tomu je dôležité každú matku podporiť a uistiť, že je pre svoje dieťa tou najlepšou mamou.

Dojčenie prináša pre mamu mnoho benefitov:

  • materské mlieko obsahuje všetky potrebné látky na zabezpečenie výživy dieťaťa,
  • je ľahko dostupné, má správnu teplotu, je k dispozícii 24/7, je zdravé, ekonomické, ekologické, bez emisií,
  • mama môže v noci dojčiť v polospánku, v ľahu a nemusí vstávať,
  • výživu pre svoje dieťa má vždy poruke.

Nevýhodou môže byť napríklad to, že dojčené deti sa na kŕmenie budia častejšie. Matka môže mať určité obmedzenia v stravovaní (napríklad pri alergiách) a pri cestovaní je potrebné mať dieťa so sebou.

Dojčenie má aj preventívny vplyv na zdravie matky, napríklad:

  • znižuje krvné straty po pôrode a v šestonedelí,
  • podporuje zavinovanie maternice,
  • znižuje riziko rakoviny prsníka a vaječníkov,
  • znižuje riziko osteoporózy.

Matky, ktoré nedojčia, musia zabezpečiť výživu dieťaťa iným spôsobom. Znamená to však viac nákladov, času a energie na prípravu mlieka, ako aj väčšiu spotrebu vody pri príprave a umývaní pomôcok (fliaš a cumľov). V noci musia často vstávať, pripraviť mlieko a zohriať ho alebo ochladiť.

Výhodou je, že sú časovo flexibilnejšie a starostlivosť o kŕmenie dieťaťa môže prevziať aj iný člen rodiny.

4. Čo je podľa vás kľúčové pre to, aby mama dokázala dojčiť čo najdlhšie – z pohľadu nastavenia mysle, podpory okolia a praktických krokov?

Najdôležitejšie je vnútorné nastavenie a rozhodnutie dojčiť aj napriek tomu, že sa na začiatku môžu objaviť určité ťažkosti. Dôležitá je sebadôvera ženy. Dôvera vo svoje sily, svoje telo a schopnosť postarať sa o dieťa.

Veľmi dôležitá je aj podpora okolia, fyzická aj emocionálna. Podpora rodiny, partnera aj zdravotníckych pracovníkov zohráva kľúčovú úlohu.

Praktické kroky, ktoré podporujú dlhodobé a úspešné dojčenie:

  • predpôrodná príprava na dojčenie v rámci psychoprofylaktickej prípravy na pôrod,
  • bonding – okamžité priloženie dieťaťa, skin to skin, po pôrode na brucho matky a včasný začiatok dojčenia už na pôrodnej sále,
  • 24-hodinová prítomnosť matky s dieťaťom na izbe rooming-in, kde pokračuje nadväzovanie vzájomnej väzby s dieťaťom, učí sa s pomocou personálu starať oň, dojčiť, reagovať na jeho potreby,
  • pomoc, podpora a edukácia zo strany zdravotníkov, konzistentné informácie a posúdenie dojčenia laktačnou konzultantkou,
  • pre dojčenie je najdôležitejších prvých 48 – 72 hodín od pôrodu, keď je potrebné časté intuitívne dojčenie podľa signálov dieťaťa na podporu rozbehnutia laktácie,
  • zabezpečenie ďalšej podpory dojčenia po prepustení z pôrodnice a kontakt na laktačnú konzultantku.

Materské mlieko je pre dieťatko tou najprirodzenejšou výživou. Dávate mu tak nielen potrebné živiny, ale aj pocit bezpečia, blízkosti a lásky. Preto prajem všetkým mamičkám úspech pri dojčení a veľa radosti so svojím bábätkom. Všetky ste skvelé mamy.

Katarína Bukviarová
pôrodná asistentka a certifikovaná profesionálna laktačná konzultantka IPD