Skip to content

Úpal u detí a bábätiek: Pediatrička radí, ako ho spoznať a čo robiť

Leto patrí k najkrajším obdobiam roka. S vysokými teplotami však prichádza aj riziko úpalu a dehydratácie, ktoré môžu byť u detí nebezpečnejšie ako u dospelých. Prečo je to tak a ako tomu predchádzať, sme sa opýtali detskej lekárky MUDr. Pauli Jackaninovej.

Portrét MUDr. Pauly Jackaninová, pediatričky v červenom svetre v detskej ambulancii s hračkami

MUDr. Paula Jackaninová

pediater

Aké riziká so sebou prinášajú slnečné lúče a podcenenie pitného režimu?

Letné obdobie so sebou prináša riziko úžehu, úpalu, spálenia pokožky a dehydratácie. Úžeh a úpal si mnoho rodičov mýli, poďme si ich preto vysvetliť. Pojem „úžeh“ pozná väčšina rodičov, ide však o české pomenovanie. V slovenskej medicínskej terminológii mu zodpovedá pojem slnečný úpal, pričom sa rozlišuje od tepelného úpalu.

Tepelný úpal vzniká vtedy, keď je dieťa v príliš horúcom, dusnom alebo zle vetranom prostredí (nemusí byť pritom priamo vystavené slnečnému žiareniu). Telo sa vtedy nedokáže chladiť potením a prehreje sa. Môže sa to stať aj v tieni, vo vyhriatom aute alebo v preplnenom autobuse.

Úžeh, teda slnečný úpal, spôsobuje priame slnečné žiarenie, ktoré svieti na nechránenú hlavičku a krk dieťaťa. Slnko v tomto prípade priamo podráždi mozgové blany. Medzi hlavné prejavy patrí bolesť hlavy, horúčka, suchá, horúca a od slnka spálená koža, nevoľnosť, vracanie a typická stuhnutosť šije.

Ako rodič spozná, respektíve odlíši úpal od úžehu?

Príznaky sú veľmi podobné, rozdiel je skôr vyššie opísaný mechanizmus vzniku.

Pri úpale sa v dôsledku celkového prehriatia rýchlo rozvíja vysoká telesná teplota až horúčka, ktorá môže presiahnuť 39 °C. Pokožka dieťaťa býva na dotyk horúca, červená a paradoxne suchá, keďže telo prestáva vylučovať pot. Typickým prejavom je silná bolesť hlavy, závraty, celková malátnosť a výrazný smäd so suchosťou v ústach. Pridružuje sa aj nevoľnosť, nechutenstvo alebo vracanie, pričom organizmus reaguje zrýchleným dychom a pulzom.

U najmenších detí a batoliat si môžete všimnúť najmä nápadné zmeny v správaní, kde sa strieda veľká mrzutosť a neutíšiteľný plač s apatiou, ochabnutosťou a extrémnou spavosťou.

Hlavný rozdiel medzi spomínanými komplikáciami je, že:

  • pri tepelnom úpale dochádza k prehriatiu organizmu vplyvom tepla aj bez účinkov slnečného žiarenia a príznaky sa objavujú už počas pôsobenia vysokej teploty,
  • pri úžehu ide o priame pôsobenie slnka na nechránenú hlavu a príznaky prichádzajú spravidla až s odstupom niekoľkých hodín po slnení – večer a v noci.

Sú deti ohrozené viac ako dospelí?

Deti sú náchylné na poškodenie teplom oveľa viac ako dospelí.

Detské telo sa s horúčavou vyrovnáva oveľa horšie ako telo dospelého človeka. Deti sa totiž nedokážu tak rýchlo ochladzovať potením, no zároveň sa pri behaní a hre oveľa rýchlejšie zahrejú.

Ich telíčko navyše funguje inak: obličky ešte nie sú úplne vyvinuté a voda z nich doslova vyprchá, keďže u nich tekutiny kolujú oveľa rýchlejšie. Bábätká a malé deti nám nevedia samy povedať, že sú smädné, a ich vnútorný „termostat“ v mozgu reaguje na zmeny teplôt s oneskorením. K dehydratácii u nich preto môže dôjsť nečakane rýchlo.

Ako predchádzať úpalu u detí?

  • V letných horúcich dňoch je vhodné zdržiavať sa počas poludnia v tieni. Slnečné žiarenie je najsilnejšie práve medzi 11. a 15. hodinou. Malým dojčatám sa pobyt na priamom slnku neodporúča vôbec.

    • Vždy je nutné používať ľahkú pokrývku hlavy, voľné a dobre priedušné oblečenie a chrániť kožu pred spálením opaľovacími krémami s vysokým ochranným faktorom, prípadne používať plavky s UV faktorom.
    • Veľmi dôležitý je pitný režim.
    • Zásadné je tiež znižovanie okolitej teploty v uzavretých miestnostiach alebo dopravných prostriedkoch. Ideálne však je, ak rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou teplotou nepresiahne 7 °C.

    Okrem dostatočného a pravidelného príjmu tekutín je dôležité myslieť na túto problematiku a nikdy nenechať samotné dieťa v zaparkovanom aute, a to ani na krátku chvíľu.

Čo robiť, ak rodič spozoruje príznaky úpalu alebo úžehu?

  • Presuňte dieťa do tieňa alebo chladnej miestnosti,
  • odstráňte zbytočné vrstvy oblečenia,
  • ochladzujte telo vlažnými obkladmi, vlhkou špongiou (trením sa účinnejšie odvádza teplo), studená sprcha nie je vhodná (ak, tak nikdy nepoužívame ľadovú vodu, ale vlažnú),
  • podávajte tekutiny po malých dúškoch (častejšie po menej),
  • pri nelepšení alebo zhoršovaní stavu vyhľadajte lekárske ošetrenie, pri poruche vedomia (spavosť alebo výrazná predráždenosť u dojčiat a batoliat) volajte záchrannú službu.

Ako zistím, že je moje dieťa dehydrované?

  • Odporúčam spozornieť najmä pri týchto príznakoch:

    • dieťa málo močí (plienka by mala byť mokrá aspoň každých 6 hodín),
    • moč je tmavý a zapáchajúci,
    • sliny sú husté alebo chýbajú, jazyk je suchý,
    • dieťa je výrazne nepokojné alebo, naopak, spavé.

     

    Platí pravidlo, že čím je dieťa mladšie (najmä do 1 roka), tým skôr je potrebné vyhľadať lekára, aj v pohotovosti.

Ako rodič spozná, či dieťa pije dosť tekutín, a kedy už ísť k lekárovi?

  • Farbu moču môžete využiť ako jednoduchý domáci indikátor hydratácie dieťaťa.

    • Svetložltý až takmer číry moč = pitný režim je v OK
    • Tmavožltý moč = pitný režim nie je dostačujúci
    • Ak dieťa nemočí 4 – 6 hodín, vracia = vyhľadajte lekára.

Ako zabezpečiť dieťaťu pravidelný a dostatočný pitný režim? Aké tekutiny sú pre dieťa vhodné?

  • Ako pediatrovi, ale aj mame 2 malých detí, sa mi osvedčili nasledovné jednoduché pravidlá:

    • ponúkajte tekutiny pravidelne počas dňa (nielen pri smäde),
    • buďte dieťaťu príkladom,
    • pri hre a športe robte prestávky na pitie každých 20 – 30 minút,
    • najvhodnejšia je čistá voda (pitná voda, dojčenská voda, od 1 roka aj nesýtená minerálka).

    Sladené nápoje nie sú vhodné, pretože obsahujú veľa cukru a ďalších látok, ktoré deťom neprospievajú.

    Najlepším liekom je vždy prevencia.

Portrét MUDr. Pauly Jackaninová, pediatričky v červenom svetre v detskej ambulancii s hračkami
MUDr. Paula Jackaninová
Pediatrička at  | Website |  + posts

MUDr. Paula Jackaninová je pediatrička pôsobiaca na detskom a novorodeneckom oddelení nemocnice v Bardejove. Vyštudovala Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (2008 – 2014), atestáciu z pediatrie absolvovala v roku 2019 a svoje odborné vedomosti si pravidelne dopĺňa akreditovanými kurzami.

Vo svojej praxi kladie dôraz najmä na podporu dojčenia a starostlivosť o novorodencov a kojencov. Pod značkou pediateronline prevádzkuje vlastný edukačný blog a Instagram, kde sa venuje najčastejším detským ochoreniam a praktickým radám pre rodičov. Pôsobí tiež ako lektorka prednášok pre rodičov v projekte MamaClass.

Je registrovaná v zozname lekárov Slovenskej lekárskej komory v odbore pediatria.