Na bolesť brucha sa lieky nedávajú

Či sú to bábätká alebo aj staršie deti, každé z nich z času na čas zabolí bruško. Od novorodeneckých kolík, cez diétne chyby až po dobré tipy do domácej lekárničky sme prešli s pediatričkou z OKiDOKi, MUDr. Katarínou Legrand.

MUDr. Katarína Legrand

pediater

Pozná to asi každá mamička, v prvých dňoch aj týždňoch si na seba s bábätkom zvykáme a sledujeme každý jeho pohyb, grimasu či zvuk. Niekedy sa stane, že sa naše dieťatko „pučí“, krčí nôžky a rúčky k bruchu, tlačí a výsledok žiadny. Časté sú aj večerné plače, najmä u chlapcov, pripisuje sa to novorodeneckým kolikám. Čo má na ne vplyv? Mali by si dojčiace mamičky prísnejšie sledovať svoju stravu? „Bolesti bruška a tzv. dojčenské koliky sú stále skôr záhadou ako niečím, čomu jednoznačne rozumieme a vieme to vysvetliť a dať na to overený „liek“. Ide skôr o celkovú nezrelosť malých bábätiek, ktoré majú okrem nezrelého tráviaceho traktu, nezrelú aj nervovú sústavu a celkovo sa prvé mesiace intenzívne učia žiť mimo pohodlia bruška svojej matky. Adaptujú sa nielen na príjem stravy, ale aj na zmeny teploty, zmeny povrchov, zmeny svetla a zvuky. Niektoré deti nemusia byť podvečer a večer uplakané, lebo ich bolí bruško. Niekedy ide len o prestimulovanosť celého organizmu, ktorý celý deň nasával dáke podnety a podvečer už jednoducho nevie, čo s tým,“ objasňuje pediatrička.

Stačí sedliacky rozum

Kedysi nám naše mamy dávali rady, aby sme jedli pri dojčení diétne a jednoducho, aby sme tým, čo zjeme a prechádza do materského mlieka, nezaťažili trávenie bábätka. „Samozrejme, ak je možné, aby sa matka, ktorá dojčí, vyhýbala jednoznačne nafukujúci potravinám, nebude to na škodu. Ak nás nafukuje z kyslej kapusty a strukovín, môže mať rovnako aj bábätko zvýšenú plynatosť po dojčení. Na druhú stranu nie je potrebné, aby sa dojčiaca mama obmedzovala v stravovaní, lebo sa bude báť, aby dieťatko nebolelo bruško. Treba zapojiť obyčajný sedliacky rozum a jesť ľahšie stráviteľné, lokálne, práve dozrievajúce potraviny. A nafukujúce či exotické jedlá si nechať na neskôr,“ radí K. Legrand. Ak však vidíme, že dieťatko naozaj bojuje s tráviacimi problémami, nedarí sa mu „poprdkať“ alebo vykakať, existuje pár dobrých trikov pre úľavu. Jedným z nich je masírovanie bruška, prípadne pocvičiť nožičkami v ľahu (vystrieť a skrčiť k brušku), zaberá aj poloha tigríka, kedy si dieťatko dáme na predlaktie bruškom nadol. „Ak je jednoznačný problém s plynatosťou, môžeme skúsiť podávať pravidelne s každým kŕmením preparáty, ktoré zmenšujú plynové bubliny v čreve. Je možné skúsiť kvapkové probiotiká, avšak netreba očakávať, že efekt bude bezprostredný. Probiotiká slúžia skôr na stabilitu črevného mikrobiómu, nepomáhajú od bolesti,“ vysvetľuje odborníčka a dodáva, že ani rektálna rúrka nie je prežitkom a niekedy ju treba použiť.

Hlavne pestro a lokálne

Keď už deti prejdú na stravu, ktorú jedia spoločne aj s rodičmi, je dôležité, aby tá bola predovšetkým pestrá a z kvalitných surovín. Ideálne, ak vieme, odkiaľ pochádza to, čo jeme, a ešte lepšie, ak je to práve zrelé a meralo to k nám čo najkratšiu cestu. „Deti do roka nemajú mať do jedla pridávanú soľ a cukor, zo strukovín môžu hrášok, fazuľové lusky a červenú šošovicu, zo zeleniny by nemali cibuľu a cesnak. Po roku môžeme zaradiť do stravy aj tieto posledné druhy zeleniny, postupne pridávame všetky rôzne druhy strukovín,“ hovorí MUDr. Legrand. Taktiež môžeme pridávať aj tvarohové výrobky a rôzne druhy syrov, predovšetkým tvrdé syry, dlho zrejúce syry, čo najmenej spracované. „Postupne pridávame aj orechy, najprv mleté, v koláči, neskôr podľa dieťaťa vzhľadom k bezpečnosti aj celé, prípadne spočiatku polené. Rovnako môžeme pridávať aj rôzne semiačka podľa chuti a dostupnosti, ľanové, konopné, slnečnicové či tekvicové,“ dopĺňa lekárka. Taktiež podľa sezóny možno okúsiť aj citrusy, avšak ideálne vtedy, keď je ich sezóna v Európe, nie celoročne, najmä nie, ak by cestovali loďou z opačnej polovice zemegule. Pozor aj na huby, deti do 6 rokov by ich nemali jesť, nakoľko nie sú dobre stráviteľné.

Čo keď už bolí?

Odborníčka radí, v prípade ak má dieťa bolesť brucha, kým vyhodnotíme z čoho tá bolesť je, nepodávať od bolesti nič. „Ak by bola tá bolesť úporná, možno skúsiť u starších detí kvapky so spazmolytickým účinkom, najčastejšie dievčatám pri menštruačných bolestiach, príp. môže pomôcť aj pri obličkovej kolike, či vážnejších ochoreniach čreva ako je Crohnova choroba. Avšak vo všeobecnosti platí pravidlo, že na bolesť brucha sa nedávajú lieky,“ vysvetľuje. Predovšetkým je potrebné riešiť príčinu bolesti brucha. Ak je bolesť pri infekčnej gastroenteritíde (dieťa má hnačku, či hnačku a vracanie, prípadne aj so zvýšenou teplotou a k tomu má bolesti brucha), dôležité je hlavne zabezpečiť dostatočný príjem tekutín, dodržať diétny režim, prípadne je možné podávať probiotiká. Avšak bolesť ako taká sa netlmí. Ak sa bolesť brucha objaví po tom, ako sme zjedli zle uskladnené jedlo alebo je jasné, že je to takzvaná „otrava jedlom“, vtedy je po odchode stolice dobré podať čierne uhlie. To na seba naviaže zvyškové toxíny z čreva a problém sa v blízkej dobre upraví. „Ak naše dieťa bolí bruško potom, ako jedlo tzv. piate cez deviate, riešením je oddych pre žalúdok, teda nič nejesť pár hodín. Niekedy pomôže aj sóda bikarbóna a hlavne dostatok tekutín,“ hovorí MUDr. Katarína Legrand a uzatvára: „Pri bolesti, ktorá je náhla, nevieme z čoho a nebodaj sa stupňuje, či dieťa vyhľadáva úľavovú polohu, treba vyhľadať lekára, no nepodávať od bolesti nič, pretože pre chirurga tým môžete znemožniť správnu diagnostiku bolesti brucha.“