Pediatrička radí: Pozor na prekúrený byt. Môže oslabiť imunitu vášho bábätka

Každá mama chce pre svoje dieťatko to najlepšie, to je proste fakt. Niekedy však v snahe byť supermamou nevedomky prehliadame drobnosti, ktoré môžu deťom spôsobiť viac škody než úžitku. Ako napríklad suchý vzduch v prekúrenej domácnosti. Ten vie potrápiť nielen malé nošteky, očká a jemnú detskú pokožku. Najmenší totiž reagujú na tieto zmeny ešte rýchlejšie než my dospelí.
Pediatričky MUDr. Pauly Jackaninovej sme sa spýtali, ako tomuto problému predchádzať a riešiť ho.

MUDr. Paula Jackaninová

pediater

S akými najčastejšími dôsledkami prekúrených bytov sa v praxi stretávate?

Suchý vzduch, ktorého najčastejšou príčinou v zimnom období je prekurovanie, má negatívne účinky na detský organizmus ako celok.

Sliznice nosa a hrdla sú vysušené a podráždené, čo znižuje ich obranyschopnosť proti vírusom a baktériám.
Výskyt viróz sa často mylne pripisuje iba chladnému počasiu, avšak ich šíreniu sa darí aj v príliš prekúrených miestnostiach. Ochorieť môžu deti ľahko, aj ak ich vystavujeme prudkým zmenám teplôt, ktoré pôsobia na organizmus pri prechode z exteriéru do interiéru a opačne. V teplých priestoroch sa všeobecne sústreďuje viac vírusov a baktérií.
Ak sa problém dlhodobo nerieši, prekurovanie môže viesť aj ku krvácaniu z nosa, častému nočnému budeniudetí s pocitom smädu alebo suchým, dráždivým kašľom. Hydratáciu slizníc tiež podporíme pravidelným výplachom soľnými roztokmi a inhaláciou. Dokonca aj pri ochoreniach dýchacích ciest je prospešnejšie nastaviť teplotu nižšie. Často a nárazovo vetrať, čím zabezpečíme nielen ideálnu teplotu, ale aj vlhkosť.
Očné spojovky môžu byť začervenané, opuchnuté, pália a dieťa sa môže sťažovať na zhoršenie zraku.
Je dôležité si uvedomiť, že pri ochorení dieťa stráca dôležité tekutiny potením a hlienmi. Ak sa k tomu pridá účinok suchého vzduchu z prekúrenia, reálne hrozí dehydratácia, ktorá je u najmenších nezriedka príčinou hospitalizácie.

Organizmus si lepšie oddýchne pri oveľa nižšej teplote, než si zvykneme nastaviť na nočný spánok, a rovnako pracuje optimálnejšie, ak si aj počas dňa zvolíme nižšiu teplotu.

Únava, dehydratácia a vyššie opísané komplikácie plynúce z negatívnych účinkov suchého vzduchu na organizmus môžu viesť k poklesu imunitných funkcií.

Čo je dôležité pri dehydratácii a ako zistím, že dieťa je dehydrované?

Zníženú hydratáciu si obvykle rodičia všimnú menej častým močením a stavom slizníc ústnej dutiny. Varovným príznakom, keď by rodič mal rozhodne vyhľadať lekárske ošetrenie, je, ak dieťa nemočí viac ako 6 hodín a ak dieťatku chýbajú sliny a jazyk je suchý či belavo povlečený. S takou závažnou dehydratáciou sa však skôr stretávame pri infekčných črevných ochoreniach.
Chronická dehydratácia však môže u detí prispievať k veľmi častej zápche a k bolestiam hlavy.

A čo dehydratácia u dojčiat? A ako ich motivovať piť?

U dojčiat sa odporúča prvé tekutiny začať podávať s prvými príkrmami, tolerancia tekutín je individuálna, no okolo prvého roku života by dieťatko malo vypiť aspoň 200 ml (tip – napr. malú fľašu dojčenskej vody Zlatíčko).

Od prvého roku života sa už mlieko neráta do pitného režimu a k pitnému režimu je spravidla potrebné dieťatko motivovať. V ordinácii sa často stretávam s tým, že tekutiny odmietajú alebo ich pijú menej, ako by mali. V tomto prípade ako motivácia často pomáha napr. priehľadná fľaša, pohár (deti chcú vidieť, čo pijú), ponuka inou osobou – otec, súrodenec, starí rodičia atď.

(Ak sa chcete dozvedieť viac o odporúčaniach k pitnému režimu, vypočujte si zadarmo prednášku MUDr. Pauly Jackaninovej Pitný režim u detí.)

Aká je teda ideálna teplota v domácnosti pre bábätká a aká pre ostatné vekové kategórie?

Počas zimných mesiacov je z hľadiska prevencie pred ochorením potrebné v každej obývanej miestnosti udržiavať určitú optimálnu teplotu.

ÚVZ SR odporúča:

v priestoroch, kde človek dlhšie sedí: 22 – 26 °C,
kúpeľňa: 22 – 24 °C,
vstupné haly: 18 až 20 °C, chodby a schodiská: 15 – 18 °C,
spálňa: 16 – 20 °C, pričom pri novorodencoch by to malo byť 20 °C a pri menších deťoch 18 až 20 °C.

Ako môžu rodičia zistiť, že vzduch je príliš suchý a že je čas zasiahnuť?

Účinky suchého vzduchu a reakcie organizmu bývajú dosť nešpecifické, rodič laik ich často prehliadne. Preto je vhodné negatívnym následkom radšej predchádzať správnym nastavením teploty, pravidelným a nárazovým vetraním a dostatočným pitným režimom.

S akými najčastejšími omylmi rodičov sa stretávate?

Asi najčastejšími zlozvykmi sú:

nadmerné obliekanie – funkčné ľahké a vzdušné oblečenie deti chráni oveľa lepšie,
preventívne prikurovanie, aby deti neochoreli – kvôli dieťaťu nie je nutné prikurovať viac, skôr ho otužovať. (U bábätiek otužovaním myslíme to, že ich na pár minút počas dňa necháme naholo – podporíme aj ich spontánnu aktivitu a deti to majú rady.)

Dnes nás MUDr. Paula Jackaninová presvedčila, že menej je často viac.