Skip to content

Vývin reči do 3 rokov: Dôležité míľniky a varovné signály

Prvé slová dieťaťa sú pre rodičov magickým okamihom, no vývin reči nezačína až pri prvom „mama“ či „tata“. Komunikačné schopnosti sa budujú už od narodenia – od plaču, cez bľabotanie, až po prvé zrozumiteľné slová a vety.

Rozprávali sme sa o tejto téme s odbornou garantkou a klinickou logopedičkou v ambulancii klinickej logopédie v Bratislave, s p. Mgr. Magdalénou Malyszovou.

Mgr. Magdaléna Malyszova

logopedik

Aké sú bežné míľniky vo vývoji reči? Kedy by malo dieťa začať bľabotať, potom rozprávať prvé slová a vety?

Vývin reči je do istej miery u každého dieťaťa individuálny, hovoríme skôr o časovom rozmedzí. Niektoré deti môžu napr. dosiahnuť konkrétny vývojový miľník o 2 mesiace skôr, iné o 2 mesiace neskôr ako je stanovený.

Prvé džavotanie,

tzv. pudové džavotanie sa objavuje cca po 3 mesiaci života, kedy dieťa začína experimentovať a hrať sa so svojimi artikulačnými orgánmi. Postupne vydáva zvuky, ktoré počuje vo svojom okolí. Po 6 mesiaci hovoríme o napodobňujúcom džavotaní, kedy sa najprv objavuje džavotanie 2 rovnakých slabík napr. mama, gaga a neskôr aj rôzne kombinácie.

PRVÁ zámerná KOMUNIKÁCIA

sa začína okolo 8 mesiaca, kedy začína používať prirodzené gestá ako je napr. ukazovanie predmetu rodičovi, ukazovanie prstom alebo rukou, otočenie hlavy na stranu ako odmietnutie jedla, zdvíhanie rúk ako žiadosť, aby ho rodič zodvihol, tlieskanie atď. Veľmi dôležitou súčasťou tohto predrečového obdobia je aj postupný rozvoj porozumenia reči.

  • Už cca v 8 mesiaci dokáže reagovať na svoje meno, na otázku ,,Kde je mama?“ Prvé slová obvykle prichádzajú okolo 12 mesiaca. Nemajú ešte rovnakú artikulačnú podobu, ale deti ich používajú ustálene na označenie nejakého predmetu, činnosti alebo osoby.

PRVÉ 2-slovné VÝPOVEDE

  • Medzi 18 a 24 mesiacom prichádzajú prvé 2-slovné výpovede. Postupne sa zväčšuje aktívna slovná zásoba, výpovede sa predlžujú, zlepšuje sa porozumenie reči  a výslovnosť.

PRVÉ ROZVITÉ VETY

  • V 3 rokoch je dieťa už schopné používať rozvité vety a súvetia s použitím správnej gramatiky a rozumie aj dlhším a zložitejším inštrukciám.

Aké sú najčastejšie problémy, s ktorými za Vami chodia rodičia detí?

V ambulancii sa najčastejšie stretávame s narušenou zvukovou rovinou reči, teda s deťmi, ktoré majú ťažkosti so správnou výslovnosťou a s oneskoreným vývinom reči, prípadne vývinovou jazykovou poruchou (často známou pod starším termínom – narušený vývin reči alebo vývinová dysfázia). Pozitívnou správou je, že rodičia čoraz častejšie vyhľadávajú logopéda aj s deťmi v nižšom veku – aj pred druhým rokom života, ak majú obavy o vývin reči alebo celkový vývin dieťaťa.

Identifikácia rizikových detí v ranom veku umožňuje zahájiť skoršiu starostlivosť, z ktorej majú deti možnosť lepšie profitovať.  Bohužiaľ, čoraz častejšie sa stretávame aj s deťmi s podozrením alebo s diagnostikovanou poruchou autistického spektra, u ktorých je prítomná porucha reči.

Ako rozlíšiť, či ide o bežnú fázu vývoja alebo o poruchu reči?

V každom veku sú iné rizikové faktory spojené s vývinom reči, ktoré by si mal rodič všímať a prípadne sa poradiť s logopédom.

Rodič by mal vyhľadať logopéda, ak dieťa

Okolo 1.roku:

  • neprejavuje dostatok iniciatívy na získanie pozornosti dospelého – nemá komunikačný zámer (ak dieťa niečo chce, nenadväzuje aktívne očný kontakt, nedá to dospelému najavo gestami, vokalizáciou, pohľadom),
  • nepoužíva komunikačné gestá (neukazuje na predmet svojho záujmu, neukazuje predmet v ruke, nepodáva predmet inej osobe, neočakáva predmet),
  • neobjavujú sa gestá ako napr. krútenie hlavou na znak nesúhlasu, dvíhanie rúk, aby bolo dieťa zdvihnuté na ruky, kývanie na rozlúčku, tlieskanie atď.
  • neobjavujú sa funkčné gestá (napr. telefón si neprikladá k ušku, hrebeň k vláskom, hrnček k ústam atď. ),
  • je prevažne ticho, málo si džavoce,
  • nereaguje na jednoduché pokyny a gestá ako napr. Poď sem!

Okolo 2.roku:

  • nemá komunikačný zámer,
  • nepoužíva gestá,
  • nehovorí cca 50 slov a nezačína tvoriť dvojslovné spojenia,
  • má výrazne lepšie porozumenie ako hovorenú reč,
  • má slabé porozumenie reči (priemerné dieťa rozumie cca 500 slov z bežnej slovnej zásoby)
  • má nezrozumiteľnú reč pre blízkych, používa veľmi obmedzený počet hlások,
  • evidujeme regres vo vývoji reči – dieťa prestáva rozprávať alebo začína opakovať frázy, ktoré používa nefunkčne,
  • neobjavuje sa symbolická a predstieraná hra, preferuje repetitívnu hru (má tendenciu stále opakovať rovnaké činnosti, napr. stavať autá do rady, točiť s predmetmi atď.), nezapája do svojej hry ostatných.

Okolo 3. roku:

  • nepoužíva viacslovné výpovede – jednoduché vety,
  • má slabú slovnú zásobu v porovnaní s rovesníkmi,
  • reč je ťažko zrozumiteľná pre cudzie osoby (v 3. rokoch by malo byť dieťa zrozumiteľné pre cudzie osoby na 75 %),
  • má ťažkosti s porozumením reči, aj keď je reč pomalá, jednoduchá a obsahuje gestá,
  • používa ,,echolalickú reč“ – opakuje výpovede po komunikačnom partnerovi, z TV bez komunikačného zámeru, nefunkčne,
  • nekladie žiadne otázky a nevyžaduje odpoveď,
  • tvorí niektorú hlásku chybne (na nesprávnom mieste), napr. hlásku R tvorí hrdelne alebo sykavky tvorí medzi zubami (ak napr. hlásku R zamieňa za jednoduchšiu hlásku J, je to veku primerané)
  • má v reči neplynulosti (napr. viackrát za sebou opakuje hlásku, slabiku alebo celé slovo),
  • dýcha ústami.

Akákoľvek obava rodiča o vývin reči dieťaťa je dostatočným dôvodom na konzultáciu s logopédom.

Ako môžu rodičia podporiť správny vývin reči u dieťaťa a kedy? Čo sa Vám v praxi osvedčilo?

Rodičia by mali stimulovať správny vývin reči u dieťaťa od narodenia, lebo presne vtedy sa začína. Vývin reči je postupný proces, ktorý prebieha najmä v interakcii medzi dieťaťom a rodičom, preto najlepšie ako podporiť vývin reči u dieťaťa je tráviť s ním veľa času aktívnou komunikáciou. Podľa toho v akom vývinovom štádiu reči sa dieťa nachádza, by sme mali prispôsobiť svoju reč voči dieťaťu.

  • Všeobecne však platí, že popisujte dieťaťu, všetko čo práve vidí a deje sa okolo neho, rozprávajte sa s ním o tom, používajte viacej otvorené otázky, spievajte si pesničky, rozprávajte si riekanky, zapájajte ho do bežného chodu domácnosti, napr. pri varení, praní, aby s vami trávilo, čo najviac času aj keď to bude znamenať, že Vás to zdrží. Čas, ktorý investujete do dieťaťa najmä v ranom veku sa Vám mnohonásobne vráti.

Dôležité je tiež správne používanie technológii, ktoré sú dnes neodlúčiteľnou súčasťou našich životov.

  • U detí do dvoch rokov sa snažte vyhýbať používaniu akýchkoľvek digitálnych médií.
  • Vo veku medzi 2 a 5 rokom života obmedzte používanie obrazovky na max. jednu hodinu denne. Vyberajte dieťaťu veku primerané programy, pozerajte sa na ne spolu s ním, pomôžte mu pochopiť čo vidí a rozprávajte sa s ním o tom.
  • Lepšie ako pozeranie príbehov na obrazovke je počúvanie príbehov z kníh. Ukazujte dieťaťu veku primerané knihy už od narodenia a postupne mu budujte k nim pozitívny vzťah cez čas strávený spolu s vami.

Je správne dieťa opravovať? Ak áno, akou formou, aby sme nespôsobili viac škody než úžitku?

Rodičia často deti opravujú a nútia ich, aby slovo vyslovili správne, čo nie je správny prístup.

  • Ak dieťa nesprávne vysloví slovo čaj napr. ,,mami, prosím si caj“, namodelujte dieťaťu správnu výslovnosť a zvýraznite hlásku, ktorú vyslovilo nesprávne napr., dobre, hneď ti urobím Čaj“, aby sme stimulovali správnu výslovnosť sluchovou cestou.
  • Ak dieťa danú hlásku nedokáže vysloviť a rodič ho núti do opravy, zbytočne dieťa frustruje a vytvára si negatívny vzťah k nácviku výslovnosti, lebo aktuálne nie je v jeho schopnostiach vysloviť slovo správne.
  • Aj keď deti vedia danú hlásku vysloviť, kým ju začnú používať v spontánnej reči musia si ju najprv nacvičiť v slabikách, v  izolovaných slovách vo všetkých pozíciach, postupne ju zafixovať vo vetách, pri opise obrázku a potom postupne zautomatizovať do bežnej reči postupným predlžovaním času, kedy je dieťa schopné sa sústrediť na správne používanie. Spontánne používanie v reči si vyžaduje určitý čas a dostatočný tréning.
  • Musíme vždy trénovať na úrovni, ktorú ešte dieťa úplne nezvláda samostatne, ale s pomocou to dokáže, v tzv. zóne najbližšieho vývinu. Rovnakým spôsobom, ako pri nesprávnom vyslovovaní slov, sa riadime aj pri oprave nesprávnej gramatiky.

 

Opravovať dieťa pri nesprávnej výslovnosti a gramatike je nesprávne, pri neplynulostiach (ako zajakávanie) je to priam zakázané.

Aké sú najčastejšie príčiny toho, že dieťa začína rozprávať neskôr?

To, že inak zdravé dieťa začína rozprávať neskôr, je znakom oneskoreného vývinu reči alebo vývinovej jazykovej poruchy.

  • Rizikové sú deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou, predčasne narodené deti, deti z horšieho socioekonomického prostredia alebo nedostatočne stimulujúceho prostredia, deti s častými zápalmi stredného ucha alebo deti, ktorých rodičia alebo súrodenci mali problém s rečou alebo s poruchami učenia. Ak vývin u týchto detí nenapreduje v žiaducom smere, uvažujeme o rozvoji symptómov vývinovej jazykovej poruchy. Pri vývinovej jazykovej poruche hovoríme už o abnormitách vo vývine mozgovej kôry, ktoré postihujú rečové zóny mozgu ľavej hemisféry.
  • U detí s rôznymi zdravotnými ťažkosťami, napr. s genetickou poruchou, s rázštepom pery a/alebo podnebia, senzorickým deficitom, poruchou autistického spektra je riziko oneskorovania sa alebo ťažkostí s vývinom reči vysoké.

Výskumy taktiež poukazujú, že pozeranie TV, tabletov atď. u detí v nízkom veku výrazne zvyšujú pravdepodobnosť oneskorovania sa v jazykovom vývine. Čas pred obrazovkou ukracuje deti o čas, ktorý by mohli stráviť v interakcii so svojimi rodičmi, v ktorej sa najlepšie rozvíjajú ich komunikačné schopnosti.

Do akého veku je normálne, že dieťa nesprávne vyslovuje niektoré hlásky?

Ak sa rozprávame len o nesprávnej výslovnosti, ale ostatné jazykové schopnosti má dieťa primerané veku, u mladších detí sa môžeme riadiť pravidlom, že

  • 2-ročné dieťa by malo byť zrozumiteľné na 50 %,
  • 3-ročné na 75 %
  • 4-ročné by malo byť zrozumiteľné na 100 %, aj keď niektoré hlásky ešte nepoužíva, ale viete ľahko identifikovať, aké slovo rozpráva.

Kedy je dôvod na obavy a konzultáciu s logopédom?

Logopéda treba navštíviť čo najskôr, ak tvorí dieťa hlásku chybne, teda na nesprávnom mieste alebo nesprávnym spôsobom napr. hlásku R v hrdle, sykavky medzi zubami, aby si tento zlozvyk nefixovalo. Čím dlhšie dieťa takúto výslovnosť používa, tým náročnejšie je ju odnaučiť.

  • Ak dieťaťu v 4 rokoch chýba v reči viacero hlások vývinovo náročnejších ako je R, L, ostré (CSZ) aj tupé sykavky (ČŠŽ) alebo dokonca v reči chýba aj niektorá vývinovo skoršia hláska ako je napr. najčastejšie K,G, T, D alebo V, F. Do piatich rokov by malo dieťa tvoriť a používať správne všetky hlásky reči, ak tak nie je, je vhodné vyhľadať logopéda. Všeobecne rodičom odporúčam,  ak výslovnosť po 4 roku nie je správna, aby začali hľadať logopéda, pretože čakacia doba na vyšetrenie je často dlhšia. Ak terapiu zahájime o niečo skôr, máme väčšinou dostatok času na zlepšenie výslovnosti pred nástupom do školy.

Mgr. Magdaléna Malyszová

Po ukončení štúdia logopédie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2018, som pracovala ako logopéd pod supervíziou PaedDr. Barbory Bunovej, PhD. v ambulancii klinickej logopédie v Skalici do roku 2023. V rámci tohto obdobia som absolvovala špecializačné štúdium v odbore klinická logopédia na Lekárskej fakulte SZU, ktoré som úspešne ukončila špecializačnou skúškou v roku 2023. V mojej odbornej praxi som sa venovala predovšetkým deťom v ranom a predškolskom veku s rôznym typom narušenej komunikačnej schopnosti. V súčasnosti pracujem ako odborný garant a klinický logopéd v ambulancii klinickej logopédie LogoMed s.r.o. v Bratislave.