Ako na laktačnú krízu a dojčenie bez stresu?
Dojčenie sa často opisuje ako niečo krásne a prirodzené. Ako jedinečný čas blízkosti, keď má mama svoje bábätko v náručí a cíti silné puto, ktoré sa začalo vytvárať už v brušku.
Cítiť smútok na duši je po pôrode v poriadku. Kedy by sme však mali spozornieť?
Po pôrode, ale aj v nasledujúcich týždňoch či dokonca mesiacoch po ňom sú mamičky často vystavené rôznemu spektru pocitov. Nezriedka to býva aj smútok, zmeny nálad či dokonca až apatia. Psychologička a psychoterapeutka Mgr. Radka Kuračková otvára tému najčastejších problémov, s ktorými sa stretávajú nielen čerstvé mamičky, ale aj oteckovia.
Mgr. Radka Kuračková
psychológ, terapeut
Podľa psychologičky prežívajú mamičky po pôrode obrovské zmeny, fyziologické aj psychické. Medzi fyziologické patria napríklad fyzické zmeny tela, problém s pohyblivosťou napríklad v dôsledku cisárskeho rezu, ale hlavne hormonálne zmeny súvisiace s pôrodom samotným a nastavovaním tela na novú úlohu. Ďalej prichádzajú zmeny adaptačné – nová rola, nové povinnosti, nový režim, hľadanie tých „správnych“ prístupov, ktoré rodičia zvolia. Toto všetko a navyše v tak krátkej dobe vplýva na duševné zdravie mamičiek. Veľmi časté psychické problémy, ktoré sa v dôsledku spomínaného rozvinú, sú napríklad popôrodná depresia, laktačná psychóza alebo tzv. baby blues. „Rozdiel je v oblastiach prežívania a v jej intenzite. Isté zmeny nálad, plačlivosť, únava a vyčerpanie sú v stave po pôrode prirodzené. Problémom je, ak prichádza až apatia, pocit depresie, mamička sa neteší z ničoho, ani z vlastného dieťatka, stráca záujem o seba aj o svet okolo seba, všetko je pre ňu zaťažujúce aj iritujúce a izoluje sa,“ vysvetľuje psychologička Radka Kuračková. Spozornieť treba ak je intenzita alebo trvanie dlhšie a hlavne ak neprichádzajú momenty pohody, šťastia alebo spokojnosti.
Oteckovia môžu cítiť to isté
Aj pre oteckov je to obrovská zmena a zažívajú veľa nových vecí, na ktoré je potrebné sa adaptovať. Ako uvádza psychologička, nie je vôbec výnimočné, ak sa aj u oteckov vyskytne popôrodná depresia. Prichádza spravidla neskôr ako u mamičiek, cca 6 mesiacov po príchode dieťatka na svet. Býva spojená s obavami ohľadom schopnosti zabezpečenia rodiny, s pocitmi neschopnosti, nepripravenosti na novú rolu. Ale tiež sa vyskytuje pocit straty blízkosti a záujmu zo strany manželky. „Mamičky sú hormonálne nastavená tak, aby v prvých týždňoch až mesiacoch v prvom rade zabezpečili prežitie bábätka, a tým nastáva odklon od partnerských „povinností“. Preto vzhľadom na absenciu predtým bežne napĺňaných partnerských potrieb, či už emočných alebo fyzických, je pocit odcudzenia sa prípadne žiarlivosti na dieťatko prirodzený,“ hovorí R. Kuračková.
Stala som sa matkou, no stále som aj dcéra či kamarátka
Radka Kuračková prízvukuje, že prvom rade je veľmi dôležité všimnúť si a uvedomiť svoje prežívanie a stav, v ktorom sa či už mamička alebo otecko nachádzajú. Ak totižto vieme, že sa s nami niečo deje, ľahšie vieme pátrať po tom, čo to je a následne na to hľadať riešenia. „Za mňa jedna z najdôležitejších vecí je komunikovať o tom. Výskumy hovoria, že samotné verbalizovanie a správne pomenovanie svojho prežívania výrazne znižuje jeho intenzitu. Ďalej je dôležité myslieť na seba aj ako na ženu, partnerku, sestru, dcéru, kamarátku… a aspoň z časti si napĺňať potreby s tým súvisiace. Momentom pôrodu sa nestratili všetky tie ďalšie role, len pribudla jedna nová,“ odporúča psychologička. Pravdepodobne sa nebudú dať naplniť úplne rovnakým spôsobom a intenzitou ako predtým, ale s menšími obmenami sa riešenie určite nájde. Tu platí také to bezpečnostné pravidlo z lietadla: „Najskôr dáte kyslíkovú masku sebe, potom svojmu dieťaťu“. Unavená, vyčerpaná a frustrovaná mamička nevie dať dieťatku to, čo by chcela a čo ono potrebuje. „Čo sa týka okolia, tu by som apelovala na to, aby rešpektovali priestor a čas, ktorý mamička potrebuje. Šestonedelie má svoj význam nielen pre dieťa, ale aj pre matku. A často sa stáva, že návštevy chodia pozrieť bábätko a zabúdajú na to, že mamička stále zostala tou kamarátkou, sestrou, dcérou… Skúste najbližšie ísť pozrieť mamičku a nie bábätko a uvidíte ten rozdiel, ktorý to urobí,“ radí R. Kuračková.
Dobrá správa, dá sa na to pripraviť
Skúsená psychologička má pre všetkých rodičov na záver jednu dobrú správu: „Podľa mňa už iba samotné vedomie toho, že nejaká takáto psychická nepohoda po pôrode existuje, zvyšuje pravdepodobnosť, že mamička ten stav identifikuje. Ďalej pomáha, ak sa mamička pozná. Čo má rada, čo jej pomáha v stavoch napätia, stresu alebo frustrácie. Aby poznala vlastné zdroje, po čom môže siahnuť, ak by takéto stavy prišli. Prípadne dopredu si dohodnúť režim s manželom, s čím bude pomáhať alebo si vytvoriť pravidelné okno sama pre seba.“ Materstvo a rodičovstvo sú krásne a rozhodne otvárajú nové dimenzie prežívania. Pomôže mu, ak sa naň pripravíme a nebudeme očakávať, že všetko prebehne hladko a bez problémov. Je to úplne prirodzené a časom sa všetky rozbúrené vlny upokoja.
Poradňa
Čo (ne)robiť pri viróze u dieťatka? Radí detská lekárka
Keď sa hnačka objaví u malého dieťaťa, často to príde úplne nečakane. Ešte včera sa smialo, hralo, papalo s chuťou a zrazu je unavené, uplakané, bruško ho bolí a plienky meníte častejšie, než by ste si želali.
Pediatrička radí: Pozor na prekúrený byt. Môže oslabiť imunitu vášho bábätka
Každá mama chce pre svoje dieťatko to najlepšie, to je proste fakt. Niekedy však v snahe byť supermamou nevedomky prehliadame drobnosti, ktoré môžu deťom spôsobiť viac škody než úžitku.
Toto sú najobľúbenejšie mená na Slovensku v roku 2025
Ešte skôr, než sa budúci rodičia dozvedia pohlavie svojho bábätka, sa v myšlienkach pohrávajú s jeho menom.
Vianočné menu a dubajská čokoláda pre najmenších
Či už budú tieto Vianoce pre vaše dieťatko prvé alebo ďalšie, určite nám dáte za pravdu, že s príchodom bábätka do rodiny sa sviatky stávajú čarovnejšími a výnimočnejšími.
Studené zábaly pri horúčke, ÁNO či NIE? Radí pediatrička
Studené zábaly pri horúčke, ÁNO či NIE? Radí pediatrička Keď má dieťatko horúčku, rodičia prežívajú neistotu a strach. Je to prirodzené, no nie vždy je dôvod na paniku. Pediatrička a
Mgr. Radka Kuračková
Mgr. Radka Kuračková je psychologička a terapeutka pôsobiaca v Nitre. Vyštudovala psychológiu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, počas štúdia absolvovala aj odbornú stáž na Universidad de Valencia v Španielsku. Po ukončení magisterského štúdia pokračovala doktorandským štúdiom v odbore Pedagogická, poradenská a školská psychológia.
Od roku 2015 je študentkou špecializačného štúdia v odbore klinická psychológia na Univerzite Komenského v Bratislave a paralelne absolvuje akreditovaný dlhodobý psychoterapeutický výcvik v kognitívno-behaviorálnej terapii (KBT) v ABC Inštitúte. Je členkou Slovenskej komory psychológov a registrovaná v Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti.
Praktické skúsenosti získala vo Fakultnej nemocnici Nitra (Ústav klinickej psychológie, Psychiatrická klinika), v súkromnej ambulancii klinickej a poradenskej psychológie v španielskej Valencii a od roku 2014 pôsobí v Ambulancii klinickej psychológie, psychoterapie a dopravnej psychológie RETEDIA s.r.o. Vo svojej praxi sa venuje práci s úzkostnými poruchami, depresiou, fóbiami, panickou poruchou, psychosomatickými ťažkosťami, partnerskými vzťahmi aj reprodukčnými problémami a neplodnosťou.