Ako na laktačnú krízu a dojčenie bez stresu?
Dojčenie sa často opisuje ako niečo krásne a prirodzené. Ako jedinečný čas blízkosti, keď má mama svoje bábätko v náručí a cíti silné puto, ktoré sa začalo vytvárať už v brušku.
Dojčenie, umelé mlieko a príkrmy. Aké sú trendy v tejto oblasti?
Kedy začať zavádzať prvé príkrmy a ako postupovať napríklad pri najčastejších potravinových alergénoch? Ako často sa odporúča dojčiť a aký je rozdiel medzi dojčením a umelou výživou? Aj tieto otázky sme položili pediatričke MUDr. Monike Michňovej, známej aj zo sociálnych sietí ako @detska_doktorka.
MUDr. Monika Michňová
pediater
Pozná to asi každá mama. Ešte pred pôrodom čítame články, knihy, debatujeme s kamarátkami a v hlavách nám víria myšlienky o tom, aké to bude. Budem vedieť dojčiť? Pôjde mi to hneď na prvýkrát? Budem potrebovať pomoc? Ako budem vedieť, že moje bábätko je dostatočne sýte? Čo mu mám dať papať ako prvé a kedy vlastne?
Prsník alebo fľaška?
Faktom je, že dojčenie je tou najprirodzenejšou aktivitou pre bábätko a spĺňa zároveň viaceré úlohy. Okrem zabezpečenia výživy dieťaťa je preň podstatná aj blízkosť matky, čo priamo súvisí s upokojením dieťatka. Pediatrička odporúča dojčiť na požiadanie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Európska spoločnosť pre detskú gastroenterológiu a výživu odporúčajú šesť mesiacov exkluzívneho dojčenia a následne zavádzanie nemliečnych príkrmov. „Čo sa týka otázky dokedy dojčiť, opäť podľa WHO je to ako doplnok stravy minimálne do dvoch rokov veku dieťaťa, ale samozrejme je to veľmi individuálne. Všetko závisí od potrieb samotného dieťaťa, toto obdobie sa môže predĺžiť alebo aj skrátiť, keď sa dieťatko odstaví samo,“ vysvetľuje MUDr. Michňová. Samozrejme sú situácie, kedy sa vyskytnú prekážky, či už zo strany matky alebo dieťaťa, kedy nie je dojčenie možné. Vôbec to však nie je výnimočné a treba to prijať ako fakt. Dnes už sú na trhu rôzne druhy mliečnych formúl, ktorých zloženie sa stále viac približuje materskému mlieku. „Ak je dieťatko kŕmené mliečnou formulou, snažíme sa podávať výživu podľa jeho aktuálnych potrieb a vzhľadom na jeho hmotnosť a vek. V danom období je ideálna frekvencia 6-8 mliečnych dávok denne,“ dopĺňa pediatrička.
Od zemiakov až k rybám
Medzi ukončeným 4. a 6. mesiacom je ten správny čas na zavedenie prvého príkrmu, vtedy je v organizme aj tzv. imunologické okno vhodné na testovanie prípadných alergénov. Pediatrička odporúča zavádzať príkrm vždy v čase obeda, aby sme následne vedeli odsledovať prípadné reakcie na potraviny a taktiež novú potravinu pridávať vždy po 2-3 dňoch, z toho istého dôvodu. „Štandardne sa začína jednodruhovou zeleninou, ktorá je typická práve pre našu oblasť ako je napr. zemiak, mrkva, tekvica a postupne môžeme vytvárať kombinácie jednotlivých druhov. Následne pokračujeme veľmi dôležitým mäsom, ktoré je kľúčové z hľadiska prevencie vzniku anémie,“ hovorí MUDr. Michňová. Mäso by mali mať drobci na tanieri ideálne 4-5-krát týždenne, jedna porcia by mala mať cca 25 gramov. Raz do týždňa môžeme podávať aj ryby, ideálne sladkovodné slovenské druhy ako pstruh, kapor, zubáč. Po zelenine môže prísť ovocie, najlepšie je tiež lokálne a sezónne. Čo sa lepku týka, kedysi sa v prípade, že je v rodine celiakia (teda alergia na lepok), čakalo so zavedením aj rok. Dnes je už trend iný. „Lepok zaraďujeme už od 4. mesiaca, najprv pridaním jednej lyžičky detskej krupice alebo kupovanej kaše do príkrmu. Neskôr objem navyšujeme a samozrejme sledujeme prípadné reakcie. Podobne to robíme aj s vajcom, najskôr pridáme len tretinu uvareného žĺtka do varenej zeleniny a odsledujeme, či je všetko v poriadku. Ani s bielkom sa už nečaká do roka, môžeme ho zaviesť aj skôr,“ vysvetľuje známa detská lekárka.
Strašiaci menom cukor a soľ
Do jedného roka podľa pediatričky cukor ani iné sladidlá do úst deťom nepatria, nakoľko zvyšujú riziko vzniku obezity a kazov mliečneho chrupu. Po roku je už cukor povolený, ale aj tu platí, že treba nájsť zlatú strednú cestu. „Pri soli platí pravidlo, že dojča by nemalo prijať viac ako 1 g soli denne. Pre batoľa platí hranica 2 g a tiež je ideálne aktívne jedlo nedosálať, naopak variť s obmedzeným množstvom soli a dosoliť už hotové jedlo na stole v prípade potreby u ostatných stravníkov. Ak rodič chce dieťatku ozvláštniť pokrm a zvýšiť paletu chutí, môže do jedálnička v malých množstvách postupne zaraďovať aj jednotlivé koreniny ako cesnak, cibuľa, bazalka, oregano, škorica,“ hovorí MUDr. Michňová. A aký je jej názor na populárne snacky do kočíka? „Neodporúčam dať dieťaťu do ruky rožok, nakoľko má často tendenciu sa prilepiť na podnebie a viac sa drobí, čiže je tam zvýšené riziko dusenia. Taktiež takéto pečivo obsahuje už aj prídavné látky ako napr. spomínanú soľ.“
Ako to teda robiť?
Pediatrička MUDr. Monika Michňová na záver sumarizuje, ako môžu mamičky pri zavádzaní príkrmov postupovať: „Ak ste začali prikrmovať od štvrtého mesiaca, môžete postupne zavádzať aj jednotlivé alergény v imunologickom okne. Ak plne dojčíte, môžete len popri dojčení dávať obliznúť jednotlivé alergény, alebo ak chcete plne dojčiť bez ochutnávky šesť mesiacov, môžete začať s postupným zavádzaním alergénov po šiestom mesiaci. Ideálne je však do 1. roku zaviesť všetky alergény, ktoré bežne používate vo vašom rodinnom stravovaní.“
Poradňa
Čo (ne)robiť pri viróze u dieťatka? Radí detská lekárka
Keď sa hnačka objaví u malého dieťaťa, často to príde úplne nečakane. Ešte včera sa smialo, hralo, papalo s chuťou a zrazu je unavené, uplakané, bruško ho bolí a plienky meníte častejšie, než by ste si želali.
Pediatrička radí: Pozor na prekúrený byt. Môže oslabiť imunitu vášho bábätka
Každá mama chce pre svoje dieťatko to najlepšie, to je proste fakt. Niekedy však v snahe byť supermamou nevedomky prehliadame drobnosti, ktoré môžu deťom spôsobiť viac škody než úžitku.
Toto sú najobľúbenejšie mená na Slovensku v roku 2025
Ešte skôr, než sa budúci rodičia dozvedia pohlavie svojho bábätka, sa v myšlienkach pohrávajú s jeho menom.
Vianočné menu a dubajská čokoláda pre najmenších
Či už budú tieto Vianoce pre vaše dieťatko prvé alebo ďalšie, určite nám dáte za pravdu, že s príchodom bábätka do rodiny sa sviatky stávajú čarovnejšími a výnimočnejšími.
Studené zábaly pri horúčke, ÁNO či NIE? Radí pediatrička
Studené zábaly pri horúčke, ÁNO či NIE? Radí pediatrička Keď má dieťatko horúčku, rodičia prežívajú neistotu a strach. Je to prirodzené, no nie vždy je dôvod na paniku. Pediatrička a
MUDr. Monika Michňová
MUDr. Monika Michňová je pediatrička pôsobiaca na detskom a novorodeneckom oddelení nemocnice v Žiari nad Hronom. Vyštudovala Jesseniovu lekársku fakultu Univerzity Komenského v Martine a po skončení štúdia sa rozhodla venovať práve starostlivosti o tých najmenších pacientov. Svoje vzdelanie si priebežne dopĺňa absolvovaním akreditovaných seminárov, webinárov a pediatrických kongresov.
Vo svojej praxi spája odborné vedomosti s pohľadom mamy dvoch dcér — vlastná materská skúsenosť jej pomáha lepšie chápať otázky a obavy, s ktorými sa rodičia bežne stretávajú. Pod profilom @detska_doktorka prevádzkuje jeden z najsledovanejších slovenských zdravotníckych účtov na Instagrame, kde sa venuje praktickým radám pri starostlivosti o deti — od najčastejších detských ochorení cez teplotu, prikrmovanie až po témy zdravia a prevencie.
V roku 2021 získala ocenenie Mama Roka Influencerka a pôsobí ako ambasádorka Nadácie Križovatka, ktorá sa venuje prevencii syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS).