Asi by bolo najjednoduchšie a najpohodlnejšie pre mamičku spoľahnúť sa na pitnú vodu z vodovodu. Tak si poďme povedať za a proti.

Po chemickej i bakteriologickej stránke je voda z vodovodu naozaj bezpečná. Keďže je telíčko dojčaťa (do 1. roka) stále vo vývoji,  niektoré chemické prvky a zlúčeniny ho môžu zaťažovať:

• Voda z vodovodu obsahuje jednotky až desiatky miligramov sodíka. Nariadenie vlády tvrdí, že liter vody môže obsahovať najviac 200 mg sodíka. Obličky bábätka v dojčenskom veku ale nie sú na takú záťaž pripravené. Pre porovnanie, napr. dojčenská voda Zlatíčko, z prameňa z Lúky, obsahuje len 1,8 mg /liter.
• Aby pitná voda mohla byť dopravená až k nám domov, je do nej pridávaný chlór kvôli dezinfekcii. Dojčenská voda je bez chemickej úpravy, nie je potrebné ju dezinfikovať. 
• Pre dojčatá do dovŕšenia prvého roka je určená maximálna koncentrácia dusičnanov na 10 mg/l, pretože vysoké množstvá u nich môžu spôsobiť vznik tráviacich ťažkostí, modrastého sfarbenia pokožky, pier a problémy s dýchaním (methemoglobinémia). Dojčenské vody obsahujú menej ako 10 mg/l dusičnanov, konkrétne Zlatíčko iba 6,06 mg/l. 
• „Balenie“ vody z vodovodu a dojčenskej vody je otázkou pohľadu. Možno ste eko pozitívna. No buďme úprimné, väčšina dojčenských fliaš a pohárikov sú z plastu, bez obsahu toxickej látky BPA.
• Dojčenská voda, rovnako tak ako aj prevažná väčšina potravín, ktoré nakupujeme, sú balené v nezávadnom plaste, ktorý je praktický a ľahký. Je na každej z nás, ako so všetkými plastami v domácnosti naložíme.